Radka patrí k desaťtisícom ľudí, ktorí v dôsledku systémových zlyhaní a dlhodobého zanedbávania pri riešení bytovej krízy zažívajú bytovú núdzu a jej vplyvy na zdravie, bezpečie či rodinu. Svoju situáciu opisuje takto:

„Bývali sme s deťmi u kmotry a jej syna, ktorí teraz v apríli odišli do [zahraničia] pracovať, no ja som potom nemala kde bývať s deťmi. Všade som bývala po ubytovniach, ale už som to nezvládla z toho platu. Aj na ubytovne, aj na stravu, aj na desiaty, tak som bola z toho zúfalá. Aj tie deti. Vonku sme boli celý deň. No čo som mohla, to som spravila pre svoje deti a aj robím stále tak. Zobrali deti do detského domova. Teraz som tu, v útulku, našla som si lepšie platenú prácu v [továrni] a budem sa snažiť nájsť si nejaké bývanie, aby som mohla deti zobrať k sebe.“

Dôsledkom dlhodobého zanedbávania a nedostatkov v priorizácii zabezpečenia dostupného verejného nájomného bývania s dôrazom na dodržiavanie princípov nediskriminácie je nedostatočný počet verejných nájomných bytov, čo je v rozpore s povinnosťou štátu rešpektovať právo na bývanie ľudí na Slovensku. Rozširovanie a spravovanie verejného bytového fondu je v kompetenciách miest a obcí, ktoré však čelia nedostatkom vo finančnej a metodickej podpore v oblasti bývania zo strany štátu. V dôsledku týchto zlyhaní nemajú domácnosti na Slovensku prístup k cenovo dostupnému verejnému nájomnému bývaniu a k naplneniu ich práva na adekvátne bývanie.

Amnesty International identifikovala v rámci kritérií prideľovania mestských nájomných bytov podmienky, ktoré nízkopríjmové domácnosti vylučujú z prístupu k verejnému nájomnému bývaniu. Ide najmä o podmienku minimálneho dokladovateľného príjmu, vysokú zábezpeku, podmienku trvalého pobytu na území mesta a podmienku neexistencie dlhov voči mestu. Pre domácnosti s nízkymi príjmami neexistuje systémová sociálna podpora v podobe adekvátneho príspevku na bývanie v dostatočnej výške, ktorá by im pomohla tieto kritériá splniť a viedla by tak k naplneniu ich práva na primerané bývanie.

Zo zistení organizácie tiež vyplýva, že Rómovia a Rómky čelia na Slovensku diskriminácii v prístupe k adekvátnemu bývaniu. V segregovanom bývaní čelia rómske domácnosti nepriaznivým technickým podmienkam prenajímaných bytov a spoločných priestorov. Zároveň sú s mnohými domácnosťami v týchto lokalitách uzatvárané krátkodobé nájomné zmluvy na niekoľko mesiacov. V segregovaných lokalitách nemajú domácnosti prístup k adekvátnej sociálnej podpore. Tieto podmienky vedú k porušovaniu práva na primerané bývanie rómskych domácností, k segregácii a diskriminácii.

V dôsledku prevládajúceho prestupného systému a nedostatku verejného nájomného bývania sú pobytové sociálne služby pre ľudí bez domova súčasťou politík bývania. Ľuďom, ktorí tieto služby využívajú, však neposkytujú adekvátne bývanie. Sociálne služby zároveň stanovujú podmienky, ktoré sú obmedzujúce – ide najmä o obmedzovanie pohybu, maximálnu dĺžku pobytu, zákaz užívania alkoholu a drog a povinnú neplatenú prácu.

Vyzvite spolu s nami vládu SR, aby podnikla všetky potrebné kroky k ochrane práva na bývanie.