V dôsledku klimatickej krízy by sa teraz ich spôsob života, tradičné poznatky, kultúrne zvyky a duchovné väzby, ktoré si odovzdávali z generácie na generáciu, mohli navždy pretrhnúť. Stúpajúca hladina mora po sebe zanecháva z roka na rok čoraz väčšiu spúšť. Podmýva pláže, ničí posvätné kultúrne miesta a cintoríny, na ktorých je pochované pôvodné obyvateľstvo, ničí záhrady s plodinami a ohrozuje infraštruktúru ostrovov.

Strýko Pabai a strýko Paul, ktorých ich komunita oslovuje „strýko“ na znak úcty, sa obrátili na súdy. Austrálska vláda podľa nich neprijíma dostatočné opatrenia na predchádzanie škodám spôsobeným klimatickými zmenami. To vedie k ničeniu ich krajiny a kultúry.

Strýko Pabai hovorí, že ako pôvodný obyvateľ ostrova Boigu nesie zodpovednosť za ochranu posvätných kultúrnych pamiatok na tomto mieste: „Stúpajúca hladina mora mi znemožňuje túto úlohu plniť, a to môže znamenať, že tieto pamiatky navždy zmiznú. Strata týchto miest by bola zničujúca pre súčasné komunity Guda Maluyligal aj pre ich ďalšie generácie. Mám kultúrnu zodpovednosť za ochranu svojho ľudu, našej kultúry a duchovnosti pred klimatickými zmenami.“

Ak austrálske úrady neprijmú naliehavé opatrenia, mnoho obyvateliek a obyvateľov Ostrovov Torresovho prielivu bude nútených opustiť svoju domovinu, keďže veľké časti ostrovov sa stanú neobývateľnými. To by malo pre tieto komunity devastačné následky. Ako hovorí strýko Pabai: „Narodili sme sa na týchto ostrovoch, sú to naše matky, naša identita, to, kým sme. Tisíce rokov naše rodiny bojovali proti každému, kto sa pokúsil vziať nám našu domovinu. Teraz nám však hrozí, že tento boj prehráme v dôsledku klimatických zmien.“